Pracovné ponuky

Ponuky práce sú vždy ostro sledované. Keďže vždy je určité percento ľudí bez práce, záujemcov je hojnosť. Firme stačí zverejniť pracovné ponuky a zakrátko si môže vyberať z mnohých záujemcov. Mnohým chýba práca.

Keď si prejdete pracovné ponuky uvidíte, že čím menej kvalifikovaná a zaujímavá je práca, tým viac ponúk práce nájdete. O bežné profesie je často malý záujem. Mnoho ľudí sa nezaujíma o také pracovné ponuky, ktoré sú „pod ich úroveň“. Čakajú na lepšie platené miesto.

Preto ak hľadáte prácu a to hlavne lukratívnu, vždy myslite na to, že ak nájdete viaceré ponuky práce a firmy majú o vás aj okamžitý záujem, spozornejte. Ako to, že vás môžu okamžite prijať? Nie je ich pracovná ponuka nevýhodná? Najčastejšie áno. Iba ak by nie.

Pracovné ponuky pre blbcov

Pre firmu je najjednoduchšie zverejniť pracovnú ponuku, v ktorej za nevýhodných podmienok niekoho nájde. Stačí vyvesiť a čakať, niekto sa vždy nájde. Pred prijatím pracovného miesta si preto vždy dobre zvážte, či nie je niečo v neporiadku.

Nie je príliš nízka odmena?
Nie je lákavá odmena viazaná na niečo takmer nesplniteľné?
Nie je to pracovná ponuka, ktorá vás úplne oberie o čas?

Hovoril som s ľuďmi, ktorí naleteli lákadlám. Pracovné ponuky sľubovali atraktívny plat a zamestnanie. No po nastúpení do práce sa ukázalo, že aby splnili plán, musia robiť 12 hodín denne, doslova do úmoru. V niektorých firmách dokonca spávali, aby si ušetrili čas cesty. Po pár mesiacoch sa ukázalo, že plán nesplnia a žiadne odmeny sa nekonali. Znechutene z firmy odchádzali a na ich miesta okamžite nastupovali ďalší naivní zamestnanci. Za podpriemernú mzdu a vidinu nadpriemernej odmeny sa pripravili o pár mesiacov života. To nie je dobrá práca, ani skúsenosť.

Nedostatkové pracovné ponuky

Naopak, niektoré pracovné pozície sú nedostatkové. Firma môže ponúknuť akékoľvek pracovné ponuky, no na niektoré druhy prác niet pracovníkov. Sú profesie, kde je málo expertov. Sú to často veľmi lukratívne a vysoko odborné pracovné pozície. Kde sú tí experti? Často pracujú v zahraničí. Sú kvalifikovaní, vedia jazyky a spočítať si, že za rovnakú prácu v zahraničí dostanú niekoľkonásobne viac, než u nás. Načo by reagovali na domáce pracovné ponuky, ak inde si ich viac vážia? Národná hrdosť a vlastnenectvo rodinu neuživí. Výsledok? Najlepší naši špecialisti už dávno nepracujú u nás.

Ak sa o také pracovné ponuky zaujímate, vždy si položte otázku, koľko by ste za rovnakú prácu získali vonku. Aby sa nestalo, že práca, ktorú vykonávate doma by vám v zahraničí vyniesla majetok.

Malá firma verzus veľký podnik

Aké sú rozdiely pre vás ako pre zamestnanca medzi prácou v malej firme a veľkom podniku? Je ich veľa a jedno aj druhé má svoje za, aj proti, skúsme si to porovnať:

Dochádzka do práce a odchody z práce: V malej firme je dosť pravdepodobné, že ak prídete pár minút neskôr do práce, budú vám to tolerovať (prípadne si to možno nikto ani nevšimne), avšak vo väčších podnikoch alebo v štátnej správe je už samozrejmosťou elektronický systém dochádzky. A tak sa vám môže stať, že za jednu zmeškanú minútu si musíte nadpracovať 15, resp. 30 minút, podľa toho, ako má podnik systém nastavený.
Pracovný čas: Prácu nadčas môže od vás zamestnávateľ požadovať v rámci zákonníka práce. Ale priznajme si, s dodržiavaním zákonníka práce mávajú práve zamestnávatelia malých firiem problémy a tak sa vám môže stať, že budete pracovať nadčas a prácu nadčas nedostanete zaplatenú. Ale na druhej strane vám možno šéf občas dovolí odskočiť si niečo vybaviť do mesta, prípadne kvôli deťom do školy a podobne. To sa vám vo veľkom podniku zrejme nestane.
Odmena za vykonanú prácu- výplata mzdy: Vo väčšom podniku spravidla býva výplatný termín dodržiavaný, ale „u súkromníka“ sa vám môže stať, že vám povie, že jednoducho teraz nemá (a vysype na vás svoje starosti s neplatičmi a pod.) a vy si musíte na výplatu mzdy počkať. Výška výplaty vo veľkej firme spravidla zodpovedá mzdovému výmeru, ale v malej firme sa s vami väčšinou šéf dohodne na tom, že vám napíše minimálnu mzdu a zvyšok vyplatí „na ruku“. Je to nevýhodné pre vás v prípade práceneschopnosti a tiež do budúcnosti kôli výpočtu starobného dôchodku.
Zákonník práce: Myslím, že sa tiež lepšie dodržiava vo veľkých podnikoch, nakoľko ich riaditelia si uvedomujú, že sú ostrejšie sledovaní inšpektorátmi, ako tzv. „malé rybky“ a keďže nepotrebujú problémy a sankcie, dajú vám ako zamestnancovi, čo vám podľa zákonníka práce patrí. A ak sú vo firme aj odbory, tým skôr…
Sociálny program: taktiež je tu plus za podniky, nakoľko sa tvorí väčší sociálny fond. A tak si zamestnávateľ z neho môže dovoliť hradiť vám nielen príspevok na stravu, ale aj na dopravu, prípadne nejaké návštevy plavárne, fitnesscentra, organizovanie dňa detí a pod.
Odstupné pri výpovedi: Veľmi nepríjemná téma- výpoveď daná zamestnávateľom. Ale bohužiaľ, v tejto dobe aktuálna. Opäť sa musím prikloniť na stranu väčších podnikov, pretože je tam vyššia pravdepodobnosť, že ak by aj podnik v krajnom prípade šiel do krachu, na odstupné pre svojich prepustených zamestnancov bude mať. Odkiaľ? Buď z iných aktivít, ak firma vlastní viac prevádzok alebo sa zaoberá viacerými druhmi podnikania, alebo ho uhradí za firmu sociálna poisťovňa, nakoľko si firma hradila poctivo „Odvody pre prípad nezamestnanosti“. Netvrdím, že malý podnikateľ je lajdák a neplatí si ich..ale stáva sa mu to častejšie..

Takže teraz máme na výber. Vlastne ani veľmi nemáme, pretože je kríza a vezmeme pravdepodobne prácu, aká sa nám naskytne, často aj pod úroveň svojej kvalifikácie. Alebo sa rozhodneme ostať pracovať pre šéfa, ktorého prístup sa nám celkom nepáči, ale neporadíme si s tým. Záleží to najmä od nás, ako sme motivovaní ostať v takej práci, či už finančne, alebo či je to jednoducho nevyhnutnosť a musíme to strpieť aspoň do toho času, kým sa nám nepodarí nájsť niečo lepšie…Hoci v mojom porovnávaní vyznieva práca vo veľkom podniku ako výhodnejšia pre zamestnanca, v dnešnej dobe sú rovnako ohrození zamestnanci v malých aj veľkých podnikoch a možnosti uplatnenia sa na trhu práce sú stále menšie. Žiaľ…

Postup v práci

Každý je sám zodpovedný za pracovný úspech a budovanie svojej pracovnej kariéry.

Pracovný postup neprichádza sám od seba. Treba si ho zaslúžiť maximálnym pracovným nasadením a preukázanými pracovnými úspechmi. Pri budovaní vlastnej kariéry je dôležité stanoviť si určité ciele, ktoré sa budete snažiť priebežne dodržiavať a ktoré budú postupom času čoraz vyššie a náročnejšie. Dodržiavaním vašich osobných cieľov si dokážete vypestovať disciplínu, ktorá je nevyhnutnou vlastnosťou na ceste za úspechom.

Dosiahnuť úspech a vám však nepodarí dosiahnuť len plnením pridelených pracovných úloh. Musíte urobiť niečo navyše, teda prekvapiť niečím novým, čo sa od vás nečakalo, ale má zásadný význam. Pre zamestnávateľa je tiež veľmi dôležité, ak preukážete svoju flexibilitu a tým pádom aj šikovnosť. Dôležité sú taktiež vaše nápady, inovatívne návrhy a ich realizácia v praxi. To všetko sú faktory, ktoré môžu zásadným spôsobom ovplyvniť váš kariérny rast.

Zárobok bez práce

Áno, dá sa to. Je možné živiť sa len z práce, ktorú ste vykonali v minulosti. Takýto životný štýl považujem za ideál, ku ktorému by sa mal snažiť dostať každý, kto na to má (možnosti, IQ, dedičstvo, nápad, šťastie). Ľudovo sa takému živobytiu nehovorí práca, ale „byť rentiér“.

Ak opustíme hlboké a studené vody málo platenej práce, dostaneme sa do oblasti, v ktorej končia pojmy, ako „hodinová mzda“, „fixná sadzba“, „úkolové prémie“. Sme medzi vyššou strednou vrstvou, možno až niekde medzi top 10 tisíc. Tam už nebýva taká práca, akú pozná väčšina.

Predstavte si, že chcete zarábať mesačne desaťnásobok priemernej mesačnej mzdy. Ako to dosiahnuť? V prvom rade hneď zatvorte ponuky pracovných agentúr. Nehľadajte voľné pracovné miesta. Ak nechcete byť v lieviku priemernej mzdy, nemôžete uvažovať, ani sa správať priemerne.

Ak sa priemerný človek zamestná, alebo si zriadi živnosť s remeslom, väčšinou ho čaká štatisticky očakávateľný, priemerný osud. Bežné práce, bežná mzda. Ak je veľmi dobrý, bude mať viac práce a o niečo lepší príjem. Časom sa uštve. Na starobu mu ostanú nejaké skromné úspory a žiaden príjem.

Odvážnejšie je pustiť sa do budovania vlastného projektu. Musíte spraviť niečo také, čo vám bude zarábať aj v čase, kedy vy nerobíte nič. Potom vás práca nelimituje v rozlete.

Príklady takých zamestnaní:

Kúpite dom a prenajmete ho. Nájomca nech sa stará o chod domu a vy dostávate mesačne určitú čiastku. Žiadna práca.
Zriadite firmu a rozbehnete ju. Keď už beží, ponecháte jej riadenie v rukách manažérov. Nech sa starajú o jej rast, rozširovanie. Vy sa môžete začať venovať niečomu inému. Zisk, ktorý firma generuje ide na váš účet bez ohľadu na to, čo robíte. Žiadna práca.
Vytvoríte nejakú službu, napríklad na internete. Tá môže automaticky bežať, program sa o všetko stará sám. Zisk z toho ide k vám, aj keď nerobíte nič iné. Žiadna práca.

Viem, nie je ľahké nájsť a realizovať takéto nápady. Mnohé sú závislé na vstupnom kapitále, iné na dobrom nápade. A všetky aj na šťastí. To, že je neľahké nájsť si takú prácu, ktorá by vám následne zarábala aj celkom sama neznamená, že to nemáte skúsiť.

Vo voľnom čase vždy rozmýšľajte nad tým, či vás nenapadne nejaký nápad, ako na to. Myslite strategicky v horizonte rokov. Ak máte reálny nápad, často mu budete musieť obetovať veľa času a nepohodlia. Neraz chudoby. No ak sa potom veci podaria, zarobíte mnohonásobne viac, ako keby ste sa boli živili „poctivou prácou pre niekoho iného“.

Práca ako zdroj obživy

Absolútne najväčšia časť ľudí dnes považuje prácu za spôsob, akým sa dá živiť. Toto tvrdenie je pomerne nenapadnuteľné, akurát je vhodné trošku ho spresniť.

V zásade sa dá naozaj povedať, že peniaze – alebo ináč povedané hodnoty – naozaj vznikajú pomocou práce. Veľmi veľa ľudí ináč ani fungovať nemôže. Predávajú svoju prácu. Inými slovami vymieňajú svoj čas za peniaze. Vo vymedzenej pracovnej dobe sú ochotní vykonávať činnosť v prospech zamestnávateľa a ten im za to zaplatí.

To, že tento spôsob obživy je rozšírený ešte však neznamená, že je jediný. Práca totiž nemusí znamenať len kopanie kanálov, alebo balenie balíkov. Dovoľte mi povzdychnúť si, že v myslení mnohých ľudí, tento pohľad na prácu ešte stále zotrváva. Hlavne éra socializmu nás vychovala, že práca je jediný poctivý zdroj obživy. A to znamená, že kto nemá prácu je rovnako nepoctivý ako ten, kto má veľa peňazí za málo práce. Tieto tvrdenia vyhovovali starému režimu z rôznych dôvodov a preto boli široko medializované. Prešli do krvi mnohých z nás.

A tak v mysliach nám stále ostáva pocit, že človek ani nepotrebuje veľa peňazí, že živiť sa prácou znamená živiť sa poctivo. Tento pocit je síce hlboko zakorenený, ale nemusí platiť ideálne pre každého.

Mnoho ľudí sa prácou živiť nemusí. Skôr než zatnete čakan do tvrdej zeminy, pouvažujte, či je toto jediný spôsob práce, ktorú môžete a dokážete vykonávať. Oveľa výhodnejšie je vykonávať takú prácu, akú nedokáže spraviť hockto.

Samozrejme táto rada nie je použiteľná pre veľkú väčšinu ľudí. Skôr než sa však do väčšiny zaradíte, skúste zistiť, či nemáte schopnosť pracovať inak ako väčšina. Ideálny spôsob práce je totiž taký, kedy sa živíte skôr svojimi myšlienkami, než svalmi. Aj v tomto možno ešte prežíva myslenie minulého storočia, ktoré hovorilo o tom, že „práca je zmyslom života“.