Živnosť

Živnosť je spôsob obživy, kedy sa človek zaregistruje na úrade práce a stane sa živnostník. To znamená, že sa "živí" vlastnou prácou, ktorú ponúka priamo bez sprostredkovania zamestnávateľom.

V tomto úvodnom článku vám chcem napísať svoje skúsenosti (som živnostník). V ďalších článkoch už bude MonYenn písať o živnosti ako ekonómka trocha odbornejšie informácie. Azda vám prídu vhod.

Ak vás myšlienka založiť si živnosť láka, určite si dajte tú prácu a prečítajte si pár vecí od autora Robert Kiyosaki. Je to dosť dôležité, pretože živnosť je tak trochu zvláštny režim fungovania človeka, ktorý môže vážne poškodiť zdravie. Nežartujem.

Živnosť je kolotoč so stále rýchlejším tempom

Kým je človek zamestnanec tak má pracovnú dobu a v rámci nej plní určité pracovné úlohy. Aj keď pracuje poctivo, spravidla je istý limit v ochote. "Neroztrhnem sa od práce" – zamestnanec nezvykne príliš preháňať pracovnú aktivitu. V zásade mu nezáleží až tak na tom, aby jeho firma bola úspešná – nemusí sa tým zaoberať. Nie tak živnostník.

Živnosť je osobná. Ak ste živnostník, predávate sami seba, svoju prácu pod svojím menom. Veľmi rýchlo si uvedomíte, že živnosť = vy. Akékoľvek problémy sú vašimi problémami. Preto si začnete uvedomovať, že vaša práca musí byť perfektná. Predávate totiž sami seba. Ak by sa o vás rozkríklo, že živnosť flákate, rýchlo by ste stratili zákazky i klientov. A mohli by ste ísť zrušiť svoj živnostenský list…

Živnostník si teda veľmi rýchlo uvedomí, že musí dbať na kvalitu svojej práce a práve tým sa začína pomaly dostávať do pasce. Na živnosť by síce mohol zamestnať aj nejakých zamestnancov, ktorí by mu pomáhali. Ale rýchlo zistí, že na rozdiel od neho, zamestnanci či iní spolupracovníci sa – flákajú. Živnostník začína nadobúdať pocit, že ak niečo má byť spravené tip – top, tak to musí spraviť on sám. A práve to je tá pasca.

Živnosť v tej chvíli začína byť zajatie. Aby práca bola perfektná, robí ju živnostník osobne. A keďže práca je perfektná, začínajú si ho všímať ľudia z okolia. Prejavia záujem o jeho služby. Živnosť začína vynášať prvé ovocie. Živnostník má dosť objednávok, začína sa mu dariť. No čím viac má práce, tým menej mu zostáva času. V istej chvíli zvyčajne zistí, že pracuje od rána do večera. Začína byť problém s termínmi – práca sa hromadí.

Mesiace plynú a živnosť začína byť náročným problémom. Živnostník si začína uvedomovať, že ak by si chcel odpočinúť, musel by prerušiť prácu. To by sa jeho klientom nepáčilo. Dlhšia dovolenka by mohla spôsobiť stratu niekoľkých klientov, stratu dôvery a to by mohlo ohroziť jeho živnosť. A tak živnostník svoj odpočinok odkladá na neskôr. V takomto stave sa dá vydržať aj dlhší čas. Hlavne muži sú veľmi ohrození kombináciou dobrého príjmu + uznania za prácu. Za túto dvojicu znakov úspešného živnostníka sú schopní pracovať 14 a viac hodín denne niekoľko rokov. Až po infarkt.

Dobre, to bol ten scenár pre úspešných. Teraz si však predstavme živnosť z pohľadu začínajúceho živnostníka. Ani tu to nie sú žiadne radovánky.

Živnosť = platíš aj keď nemáš z čoho

Predstavte si že chcete poskytovať nejaké služby. Zriadite si živnosť a prvá vec, ktorú musíte spraviť je že začnete platiť sociálne a zdravotné poistenie, neskôr dane. Tieto poplatky musíte okamžite začať odvádzať (okrem daní) od prvého mesiaca svojej živnosti a nikto sa vás nebude pýtať, či tie peniaze máte, alebo nemáte. Chceš byť živnostník, tak sa staraj! Vieme, že človek sa ku živnosti často dostane tak, že je nezamestnaný. Teda často bez peňazí. K tomu prirátajte náklady na prevádzku, nejakú miestnosť a je zle. Mrzutá situácia.

Živnosť a vaše myslenie

Živnosť je stav, ktorý vás môže posunúť do celkom inej roviny uvažovania. Zamestnanci väčšinou nie sú nútení nad niektorými súvislosťami vôbec uvažovať. Neuvažujú ekonomicky a často ani logicky. Ja viem, ak ste zamestnancom, asi s týmito slovami nesúhlasíte. Chceli by ste príklady a posúdiť, či sú tie myšlienky OK, alebo nie. Nedám vám príklady. V extrémnej forme ich vidíte pri každej akcii odborárov.

Akonáhle si založíte živnosť, donúti vás to začať myslieť celkom novým spôsobom. Buď pochopíte niektoré súvislosti, alebo obratom skrachujete. Živnosť vás rýchlo donúti pochopiť pojmy ako sebazodpovednosť, disciplína, sebavzdelávanie. Obratom sa začnete zaujímať o to, ako si zlepšiť vystupovanie, jednanie s ľuďmi. Rýchlo zistíte, že mnoho činností ktoré robia zamestnanci si vy dovoliť nemôžete – bolo by to plytvanie časom.

Po tejto stránke je živnosť veľmi dobrou životnou lekciou.

Živnosť nech prerastie do väčšieho podnikania

Ideálny scenár by som vám odporúčal nasledovný. Oprobujte si živnosť. Ak nájdete oblasť, kde sa vám darí, začnite popisovať svoju prácu. Normálne spíšte na papier zásady čo robíte, prečo ste úspešní. A začnite do tejto práce skúšať zaúčať ďalších ľudí. Viem.

• Nespravia to tak dokonale ako vy.
• Hrozí, že až ich zaškolíte, utečú, zriadia si vlastnú živnosť a máte na svete silného konkurenta.

To hrozí. Ale ak sa vám to podarí, môžete sa postupne začať stávať majiteľom firmy. Majiteľom, to znamená nie jej výkonným pracovníkom. A práve tam smerujem. Ak je vaša živnosť úspešná, pokúste sa premeniť ju na pracovný systém, ktorý by však už nezamestnával vás, ale niekoho iného. Vám by už mal len zarábať bez toho, aby ste tam museli makať ako na panskom.

Možno si vravíte, že vaša práca je jedinečná, nenapodobiteľná, neduplikovateľná. Nuž, v takom prípade asi svoju živnosť a svoje ja považujete za stred vesmíru. Mrknite do niektorej učebnice fyziky. Nech nežijete v omyle.