Živnosť nie je pre každého

Zarábať si na živobytie ako živnostník nie je vhodné pre každého. Nie každá práca či profesia sa na podnikanie hodí a nie každý má chuť a schopnosti zvládať nároky vyplývajúce zo samostatnej zárobkovej činnosti.

Nie tak dávno sa rozprávalo o zamestnávateľoch, ktorí nútili svojich zamestnancov založiť si živnosť, prípadne prijímali do práce výhradne živnostníkov. Pritom šlo o zamestnania, ktoré mali charakter závislej činnosti, čiže za normálnych okolností sa vykonávali v rámci pracovného pomeru. Hovorilo sa hlavne o pracovníkoch pri pokladniach v sieti supermarketov, ale napríklad aj o čašníkoch. Pre nich bola práca na živnosť nevýhodná, znižovala ich ochranu voči zamestnávateľovi, ktorému naopak dávala viac možností, ako s nimi manipulovať.

Následne, s cieľom ochrániť zamestnancov, bola do Zákonníka práce zakomponovaná definícia závislej činnosti:

Za závislú prácu sa považuje výlučne osobný výkon práce zamestnanca pre zamestnávateľa, podľa pokynov zamestnávateľa, v jeho mene, za mzdu alebo odmenu, v pracovnom čase, na náklady zamestnávateľa, jeho výrobnými prostriedkami a na zodpovednosť zamestnávateľa a ide o výkon práce, ktorá pozostáva prevažne z opakovania určených činností.

Zároveň sa zaviedla povinnosť vykonávať túto činnosť výlučne v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu.

Ak spadáte pod definíciu (pravidelne chodíte do tej istej práce u toho istého zamestnávateľa v určitom pracovnom čase, vykonávate prácu podľa pokynov nadriadeného a používate pri nej prostriedky, ktoré sú majetkom podniku), ste vykonávateľom závislej činnosti a ak neplánujete po založení živnosti na charaktere svojej práce nič zásadného zmeniť, samostatná zárobková činnosť nie je pre vás. Nielenže by zamestnávateľovi hrozila pokuta za porušenie zákona, ale vy by ste sami seba postavili do nevýhodnej pozície. Stali by ste sa zraniteľnejším (zamestnávateľ skôr rozviaže zmluvu so živnostníkom, než by prepustil vlastného zamestnanca, pretože ho to menej stojí), prišli by ste o ochranu Zákonníka práce (nikto vám nenahradí mzdu počas dovolenky či návštevy u lekára) a pribudli by vám mnohé administratívne práce, o ktoré sa inak stará zamestnávateľ.

Okrem nevhodnosti vykonávať prácu so znakmi závislej činnosti ako samostatnú zárobkovú činnosť, je nutné brať do úvahy aj predispozície človeka na podnikanie.

Nie každý má na podnikanie povahu, vôľu, odvahu, nie každý oplýva primeranou húževnatosťou, flexibilitou či pevnými nervami. Život živnostníka je náročný a neistý. Úspech závisí od schopností, umu, dravosti, od prezieravosti a pracovitosti za rozumnú cenu, ale aj od šťastia, dobrých kontaktov, správnej reklamy, či originálnych nápadov.

Navyše, ako sa hovorí, nie je živnostník ako živnostník. Je rozdiel, ak ste živnostník murár, vlastníte obchod, účtujete desiatim firmám, alebo vlastníte desať budov. Každá oblasť podnikania si vyžaduje iné nároky, prináša iné zisky i riziká a na rebríčku úspechu ponúka rozdielne stupienky a maximá.

Napísala MonYenn