Pracovná zmluva

Pracovná zmluva je dohoda medzi zamestnávateľom a zamestnancom a na jej základe vzniká pracovný pomer. Pracovná zmluva musí byť písomná a podpísaná oboma stranami. Jedno písomné vyhotovenie pracovnej zmluvy je zamestnávateľ povinný vydať zamestnancovi. V pracovnej zmluve je zamestnávateľ povinný so zamestnancom dohodnúť podstatné náležitosti, ktorými sú:

  1. druh práce, na ktorý sa zamestnanec prijíma, a jeho stručná charakteristika,
  2. miesto výkonu práce (obec a organizačnú časť alebo inak určené miesto),
  3. deň nástupu do práce,
  4. mzdové podmienky, ak nie sú dohodnuté v kolektívnej zmluve.

Bez týchto základných náležitosti je pracovná zmluva neplatná.

Ďalšími náležitosťami pracovnej zmluvy, ktoré nie sú nevyhnutné, ale je vhodné ich zakomponovať do zmluvy sú

  • výplatné termíny,
  • pracovný čas,
  • výmera dovolenky a
  • dĺžka výpovednej doby.

Odporúča sa písomne upraviť aj benefity, ktoré zamestnávateľ pri dohadovaní pracovných podmienok sľúbil, a ktorých neskoršie neposkytnutie sa inak nebude dať vymôcť.

Vo všeobecnosti je dobré dohodnúť pracovnú zmluvu čo najkonkrétnejšie, aby sa v prípadnom spore dalo odvolať na jej ustanovenia. Dobre dohodnutá pracovná zmluva je formou právnej ochrany zamestnanca.

Pracovný pomer je uzatvorený na dobu určitú

len vtedy, pokiaľ je to výslovne ustanovené v pracovnej zmluve. V opačnom prípade sa má za to, že pracovný pomer je uzatvorený na dobu neurčitú. Pracovný pomer na určitú dobu možno dohodnúť najdlhšie na tri roky a je možné ho predĺžiť alebo opätovne dohodnúť v rámci troch rokov najviac jedenkrát.

Ďalšie predĺženie alebo opätovné dohodnutie pracovného pomeru na určitú dobu do troch rokov alebo nad tri roky je možné len z dôvodu

  1. zastupovania zamestnanca,
  2. vykonávania prác, pri ktorých je potrebné podstatne zvýšiť počet zamestnancov na prechodný čas nepresahujúci osem mesiacov v kalendárnom roku,
  3. vykonávania prác, ktoré sú závislé od striedania ročných období, každý rok sa opakujú a nepresahujú osem mesiacov v kalendárnom roku (sezónna práca),
  4. dohodnutého v kolektívnej zmluve.

Pracovný pomer na dobu určitú sa ako už z názvu vyplýva končí uplynutím doby, na ktorú bol dojednaný.

Skončenie pracovného pomeru

Spôsobov ako skončiť pracovný pomer je viacero a môže tak učiniť tak zamestnávateľ ako aj zamestnanec. Medzi najjednoduchší spôsob ukončenia pracovného pomeru patrí dohoda.

Tá prichádza do úvahy v prípade, ak ani jedna zo strán netrvá na pokračovaní pracovného pomeru, resp. sú obe ochotné dohodnúť sa. Dohoda o skončení pracovného pomeru obsahuje predovšetkým deň, ku ktorému sa rozväzuje pracovný pomer. V prípade, ak sa uzaviera dohoda na podnet zamestnávateľa, uvádza sa spravidla aj dojednané odstupné, pričom jeho výška nie je prakticky nijako obmedzená, avšak neexistuje ani žiadna zákonom stanovená minimálne výška odstupného. Dohoda nadobúda účinnosť podpisom oboch strán.

Trochu iný prípad je výpoveď. Výpoveď musí byť písomná a doručená, inak je neplatná. Výpoveď môže podať tak zamestnávateľ ako aj zamestnanec a prvým dňom nasledujúceho mesiaca po jej podaní začína plynúť výpovedná doba. Až uplynutím tejto doby sa pracovný pomer končí.

Výpovedná doba môže byť dvoj alebo trojmesačná, a to v závislosti od dĺžky pracovného pomeru. Uvedené doby sú minimálne, to znamená, že u zamestnanca, ktorý u toho konkrétneho zamestnávateľa odpracoval menej ako päť rokov je to minimálne dva mesiace, pokiaľ odpracoval viac ako päť rokov, minimálne tri mesiace.

Na rozdiel od dohody, kde dôvod skončenia pracovného pomeru nemusí byť vždy uvedený, vo výpovedi musí byť jasne a nezameniteľne stanovený dôvod vždy, inak je možné napadnúť platnosť výpovede na súde.

V prípade, ak by ste si to po podaní výpovede rozmysleli, vziať späť ju môžete len so súhlasom zamestnávateľa.