Nestíhate? Zamestnajte človeka 2

Okrem pracovného pomeru má živnostník možnosť prijať človeka do zamestnania i formou dohôd vykonávaných mimo pracovného pomeru.

V súčasnosti poznáme dohodu o vykonaní práce, dohodu o brigádnickej práci študentov a dohodu o pracovnej činnosti.

Pre živnostníka, ktorý má v úmysle zamestnať človeka týmto spôsobom, tu hrajú dôležitú úlohu obmedzenia vyplývajúce zo zákona.

Práca vykonávaná na základe dohody o vykonaní práce je obmedzená maximálnym počtom odpracovaných hodín za kalendárny rok (v súčasnosti 350 hodín). Zároveň sa pri tejto dohode musí jednať o konkrétnu pracovnú úlohu (napr. vyrobenie dvesto kusov obrusov) a nie o vykonávanie prác (napr. zváračských). Takže ak živnostník predpokladá, že pracovná úloha, na ktorú prijíma zamestnanca, bude časovo náročnejšia, alebo potrebuje človeka na vykonávanie pracovnej činnosti, tento typ dohody nie je pre neho vhodným riešením. V prípade porušenia zákonných podmienok mu hrozí pokuta.

Ako už napovedá názov, dohoda o brigádnickej práci študentov sa môže uzavrieť len s človekom, ktorý má status študenta. Zároveň dohodnutý pracovný čas nesmie v priemere prekročiť zákonom udávaný maximálny počet odpracovaných hodín za týždeň (t. č. polovicu týždenného pracovného času, čiže 20 hodín).

Dohoda o pracovnej činnosti umožňuje vykonávať akékoľvek práce, ale v rámci veľmi malého pracovného času (v súčasnosti maximálne 10 hodín týždenne).

Ak živnostníkovi uvedené zákonné obmedzenia vyplývajúce z dohôd vykonávaných mimo pracovného pomeru neprekážajú alebo mu priam vyhovujú, určite ho potešia aj výrazne menšie nároky na administratívu (napr. jednoduchšia evidencia), na financie (napr. menej odvodových povinností), na množstvo povinností vyplývajúcich zo zákona (napr. neexistujúce nároky na mzdové náhrady). Veľmi atraktívne sú tiež menšie obmedzenia a jednoduchšie postupy pri rozväzovaní dohody (napríklad krátka výpovedná lehota).

Vzhľadom na náročnosť pracovných vzťahov postavených na pracovnom pomere a na obmedzenia dohôd vykonávaných mimo pracovného pomeru, stojí za úvahu, či by nebolo možné zjednať sa na spolupráci s iným živnostníkom.

V tomto prípade by už nešlo o pracovnoprávny vzťah upravovaný Zákonníkom práce, ale o obchodný vzťah, ktorý spadá do pôsobnosti Obchodného zákonníka.

Vzťahy medzi živnostníkmi sa upravujú pomocou zmluvy. Typ zmluvy závisí od toho, na čom sa chcú dohodnúť. Zvyčajne sa využíva zmluva o dielo, zmluva o spolupráci, mandátna zmluva a iné. V niektorých prípadoch môže stačiť objednávka, čiže vzťah odberateľ-dodávateľ.

Živnostník sa o odvody či dane stará sám, takže živnostníkovi, ktorý je zadávateľom práce, odpadá množstvo starostí. Živnostník pošle po splnení úlohy zadávateľovi faktúru a ten ju v lehote splatnosti uhradí.

Napísala MonYenn