Ako začať s podnikaním (príbeh 2)

Pri zakladaní živnosti vyvstal problém. Povaha manželovho plánovaného podnikania bola obdobná s predmetom podnikania firmy, u ktorej bol zamestnaný. Požiadal o písomný súhlas. Našťastie ho dostal.

V zamestnaní si odpracoval 8 hodín, niekedy ani to nie, občas si musel vziať aj dovolenku, aby sa mohol venovať svojim záväzkom zo SZČ.

Manžel začal spravovať počítače niekoľkým firmám, ku ktorým sa dostal vďaka kontaktom (napr. majiteľ firmy bol sused alebo ho odporučil kolega z práce, či známy, pre ktorého pracoval ešte cez školu). Pre každý podnik musel najskôr spraviť ponuku. Svoju konkurenciu prebil hlavne preto, že bol lacnejší a mal dobré meno. Aj k webovým stránkam sa dostal cez reťazce kontaktov typu kamarát pozná kamaráta, ktorý má známeho a ten by mal záujem o…

Keď sa mu práce a zákaziek viažucich sa na živnosť nahromadilo toľko, že prestával stíhať obe zárobkové činnosti, dal v zamestnaní výpoveď s tým, že pre firmu zostal pracovať ako živnostník na niekoľko hodín týždenne.

Veľký zlom prišiel, keď manžel oslovil jednu firmu, v ktorej spravoval server a počítače, či by nemali záujem o jeho ďalšie služby – o slaboprúdové rozvody. Šlo o elektrikársku firmu, ktorá dávala ponuku na zákazku, do ktorej potrebovali okrem silnoprúdu zahrnúť i slaboprúd…

Takto sa manžel dostal k naozaj veľkej zákazke, na ktorej tvrdo pracoval niekoľko mesiacov.

Manžel si časom rozšíril svoju zárobkovú činnosť aj o obchodovanie s tovarom či o telefónne ústredne. Ďalej sa venuje fotografovaniu a uvažuje nad fotografovaním svadieb.

Účtovníctvo si robí sám a to o ňom nemal ani páru. Žiadne zákony síce neštudoval, ale pýtal sa koho mohol, dával si poradiť od ekonómov a kamaráti účtovníci mu pomáhali pri komplikovanejších veciach.

Napísala MonYenn