Ponechanie zamestnancov doma

Ak zamestnanec nevykonáva prácu z dôvodov, že zamestnávateľ pre neho prácu nemá (čiže zamestnanec je kvôli tomu doma namiesto v práci), ide o prekážku na strane zamestnávateľa. Zamestnanec má nárok na náhradu mzdy vo výške svojho priemerného zárobku (ZP § 142).

V prípade, ak zamestnávateľ vymedzil v písomnej dohode so zástupcami zamestnancov (so zamestnaneckým dôverníkom, zamestnaneckou radou alebo s odborovou organizáciou) prevádzkové dôvody, pre ktoré nemôže zamestnancom prideľovať prácu, ide o prekážku v práci na strane zamestnávateľa, pri ktorej patrí zamestnancovi náhrada mzdy v sume najmenej 60 % jeho priemerného zárobku (pre zamestnancov je možné dohodnúť aj výhodnejšie podmienky). Dohodu nemožno nahradiť rozhodnutím zamestnávateľa, čiže zamestnávateľ o tom nemôže rozhodnúť sám (ZP § 142 ods. 4).

V dôsledku hospodárskej krízy bolo prijaté opatrenie vlády, ktoré je časovo obmedzené a hovorí o flexikonte pracovného času. Ak v období od 1. marca 2009 do 31. decembra 2012 nemôže zamestnanec z vážnych prevádzkových dôvodov vykonávať prácu, môže zamestnávateľ, po dohode s odborovou organizáciou (čiže sa to týka len veľkých podnikov, kde pôsobí odborová organizácia), poskytnúť zamestnancovi pracovné voľno, za ktoré mu patrí mzda najmenej vo výške základnej zložky mzdy. Ak pominie táto vážna prekážka v práci na strane zamestnávateľa, je zamestnanec povinný odpracovať poskytnuté pracovné voľno bez nároku na mzdu, ktorá mu bola takto poskytnutá. Zmluvné strany (zamestnávateľ a odbory) sa môžu dohodnúť i na priaznivejšej úprave pre zamestnancov (ZP § 252).

Napísala MonYenn (2009)