Nevýhody dane z pridanej hodnoty

Základnou nevýhodou tejto dane je predovšetkým to, že je to regresívna daň. To znamená, že nižšie príjmy sa zdaňujú (zaťažujú daňou) viac, ako vyššie príjmy. V prípade vyššieho príjmu bude daňové bremeno menšie, lebo nie je potrebné celý príjem dať na spotrebu, ktorá je touto daňou zaťažená. Časť príjmu možno akumulovať, napr. vo forme úspor. Takto akumulované prostriedky nie sú zaťažené daňou, lebo nie sú smerované do spotreby. Ak sú nízke príjmy, potom je možné naraziť na daňové bremeno, ktoré je rovnako vysoké alebo i vyššie ako príjem. V tejto súvislosti možno tiež povedať, že daň z pridanej hodnoty nie je vôbec sociálna. Akékoľvek riešenia sociálnych otázok touto daňou by narušili mechanizmus dane.

Ďalšou nevýhodou tejto dane je veľká administratívna náročnosť. Platiteľ dane musí tejto oblasti venovať dostatočnú pozornosť, aby zabezpečil správne uplatňovanie mechanizmu dane. Táto nevýhoda však v porovnaní s výhodami (najmä ekonomickými), výraznejším spôsobom nezamedzuje pomerne širokému uplatňovaniu tejto dane v praxi.

S nevýhodou veľkej administratívnej náročnosti sa priamo úmerne spája skutočnosť počtu používaných sadzieb dane. Čím viac sadzieb dane mechanizmus používa, tým je administratívna náročnosť väčšia. Najvýhodnejšia je preto jedna sadzba dane. Každá ďalšia sadzba dane používaná v mechanizme znamená zvýšenie administratívnej náročnosti.