Dane, ako na ne
Daň je jedným z najvýznamnejších nástrojov hospodárskej politiky štátu. Ak má byť daňová sústava ako celok efektívna, mala by skĺbiť potreby štátu, štátneho rozpočtu a záujmy podnikateľskej sféry, čo je však dosť ťažké.
Na jednej strane sa štát prostredníctvom vyšších daní snaží odčerpať čo najviac finančných prostriedkov, na druhej strane je tu snaha podnikateľskej sféry o minimalizáciu daní.
Stanoviť optimálnu daňovú sústavu nie je preto jednoduché. Ideálnou výškou dane je taká výška, ktorá by zohľadňovala potreby štátu a súčasne by príliš nepreťažovala daňové subjekty.
Má zabezpečiť potrebné množstvo finančných prostriedkov do štátneho rozpočtu, ale pritom neznižovať podnikateľskú aktivitu. Ak podnikateľ pre prílišnú daňovú zaťaženosť prestane podnikať, nevytvorí žiadne hodnoty, štát nemá čo zdaňovať, v dôsledku čoho poklesne príjem do štátneho rozpočtu.
Bilancia príjmov a výdavkov štátneho rozpočtu na rok 2008 (v tis. Sk)
|
Ukazovateľ |
||
|
a |
b |
1 |
| Príjmy spolu | 348 251 725 | |
| A. | Daňové príjmy | 270 976 000 |
| A.1 | Dane z príjmov a kapitálového majetku | 67 217 000 |
| V tom: daň z príjmov fyzickej osoby
v tom: zo závislej činnosti Z podnikania, z inej samostatnej zárobkovej činnosti a z prenájmu daň z príjmov právnickej osoby daň z príjmov vyberaná zrážkou |
3 131 000
2 701 000 430 000
58 455 000 5 631 000 |
|
| A.2 | Dane za tovary a služby | 202 799 000 |
| V tom: daň z pridanej hodnoty
spotrebné dane dane z používania tovarov a z povolenia na výkon činnosti |
142 026 000
60 770 000 3 000 |
|
| A.3 | Dane z medzinárodného obchodu a transakcií | 960 000 |
| V tom: podiel na vybratých finančných prostriedkoch | 960 000 | |
| B. | Nedaňové príjmy | 22 326 451 |
| C. | Granty a transfery | 54 949 274 |
| V tom: tuzemské granty a transfery
Prostriedky z rozpočtu Európskej únie |
18 964 620
35 984 654 |
|
| Výdavky spolu | 380 233 025 | |
| Schodok (-) | 31 981 300 | |
Zdroj: www.zbierka.sk, príloha k zákonu č. 608/2007 Z.z.
Dane sú najdôležitejším príjmom štátneho rozpočtu – tvoria takmer 80% príjmov.
Dane plnia okrem fiškálnej úlohy aj vedľajšie, nie menej dôležité ciele a úlohy daní. Ide predovšetkým o národohospodársky a sociálny aspekt daní.
Národohospodársky aspekt daní spočíva v tom, že dane majú chrániť domácu produkciu, ako aj obmedziť neželateľnú spotrebu určitých výrobkov. Takúto funkciu spĺňajú napríklad spotrebné dane.
Sociálny aspekt daní spočíva v primeranej daňovej zaťaženosti jednotlivých skupín obyvateľstva. Nadmerné daňové zaťaženie fyzických ale aj právnických osôb zapríčiňuje nadväzné zníženie kúpnej sily obyvateľstva.
Tak napríklad obyvateľ s nízkym príjmom, ale s vysokými daňami bude nakupovať len najpotrebnejšie tovary a využívať len najnutnejšie a najlacnejšie služby. To znamená, že nízkou spotrebou tovarov sa obmedzí produkcia v jednotlivých odvetviach, nastane pokles poskytovaných služieb, a tým nárast nezamestnanosti, čo bude mať nepriaznivé následky pre celé národné hospodárstvo.
Daňová politika štátu by preto mala byť hlavne stimulačná, teda taká, ktorá podporuje rozvoj hospodárstva a podnikateľskú aktivitu. Pri uplatňovaní daňovej politiky je teda potrebné zohľadňovať špecifiká toho – ktorého štátu, a preto nie je možné v plnej miere aplikovať daňovú politiku určitého štátu na naše podmienky. Každá krajina má totiž svoje špecifiká, určitý stupeň rozvoja hospodárstva, geografickú polohu atď. Pri stanovení daňovej politiky treba však vychádzať zo skúseností iných štátov a tieto primerane využívať.
Martina










