Dane a medzinárodné vzťahy

V súvislosti s aktívnejšou zahraničnou podnikateľskou činnosťou nastáva výraznejší pohyb kapitálu, osôb, tovarov a služieb. Efektívnosť vonkajších hospodárskych vzťahov Slovenskej republiky ovplyvňujú mnohé činitele. Medzi dôležité činitele patria aj daňové povinnosti účastníkov zahraničných ekonomických vzťahov, pretože tieto povinnosti majú priamy vplyv na príjmy štátneho rozpočtu.

Osoby, či už fyzické alebo právnické, ktoré sú účastníkmi týchto vzťahov, získavajú príjmy nielen zo štátu, v ktorom trvale bývajú, ale aj z iných štátov, kde sa podieľajú na podnikateľskej činnosti, prípadne získavajú iné zdaniteľné príjmy v týchto štátoch. Príjmy, ktoré takéto osoby získavajú, spôsobujú vznik daňovej povinnosti podľa daňových predpisov jednotlivých štátov, zdaňujú sa podľa predpisov týchto štátov, ale súčasnej aj podľa predpisov štátov, kde tieto osoby napríklad trvale bývajú, alebo kde sa nachádza sídlo organizácie a pod., t. j., kde sú rezidentmi. Z toho vyplýva, že niektoré fyzické a právnické osoby sú povinné odviesť daň z príjmov v dvoch štátoch. Jedenkrát v štáte, v ktorom vystupujú ako daňoví cudzozemci a druhýkrát v štáte, v ktorom sú v pozícii daňového tuzemca.

Zahranično-hospodárske vzťahy a medzinárodná hospodárska spolupráca môžu tak spôsobiť medzinárodné dvojité zdanenie, a tým nepriaznivo pôsobiť na efektívnosť podnikateľských aktivít.

Opatrenia na odstránenie dvojakého zdanenia:

• vnútroštátne opatrenia
• medzištátne opatrenia.

Obsahom vnútroštátnych opatrení je právna úprava zdaňovania národných príjmov prostredníctvom samotného zákona o dani z príjmov

Obsahom medzištátnych opatrení je uzatváranie medzinárodných zmlúv o zamedzení dvojitého zdanenia. Týmito zmluvami sa štáty vzdávajú práva na vybratie dane z príjmov podľa vnútroštátneho daňového zákona. Treba si uvedomiť, že nenahrádzajú vnútroštátne daňové predpisy, len ich dopĺňajú.

Ale pozor! Slovenská republika nemá uzatvorenú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia s každým štátom. To znamená, že ak má daňovník zahraničné príjmy zo štátu, s ktorým Slovensko neuzatvorilo zmluvu, riadi sa pri zdaňovaní príjmov len vnútroštátnym daňovým zákonom, ktorý mu možno neumožní vyhnúť sa dvojitému zdaneniu.

V medzinárodných zmluvách sa používajú dve základné metódy na zamedzenie dvojitého zdanenia:

1. metóda vyňatia – príjem, ktorý pochádza z cudziny, sa vylúči zo zdanenia, to znamená, že sa pri vymeriavaní dane neprihliada na tento príjem.
2. metóda zápočtu – príjem pochádzajúci z cudziny, ktorý sa už zdanil v inom štáte, sa zahrnie do základu dane. Z takého základu sa vymeria daň a od vymeranej dane sa odpočíta daň zaplatená v cudzine. Daň, ktorá sa odpočíta od celkovej dane, nemôže však byť vyššia než pomerná časť dane, ktorá pripadá na príjem zdanený v cudzine.

Zásadný rozdiel medzi nimi je v tom, že metóda zápočtu sa uplatňuje na daň a metóda vyňatia na príjem.

Príklad na metódu jednoduchého zápočtu:

Predpokladajme, že daňovník má základ dane 30 000,- €, z toho príjem zo zahraničia bol 23 000,- €. V zahraničí zaplatil daň v sume 4 830,- €, na Slovensku zaplatil preddavok na daň 1 300,- €.

Základ dane z celosvetových príjmov…………30 000,-

nezdaniteľná časť na daňovníka…………….. 3 435,-

(suma je len orientačná, pretože v priebehu tohto roka sa táto čiastka bude meniť)

upravený základ dane………………………26 565,-

daň z celosvetových príjmov 19% z 26 565,-….. 5 047,-

% na uznanie dane zaplatenej v zahraničí na zápočet:

23000:30000/100=76,67%

daň zaplatená v zahraničí………………….4 830,-

daň uznaná na zápočet 76,67% z 5047,-……….3 869,-

daň z príjmov po zápočte 5047-3869………….1 178,-

preddavok na daň………………………….1 300,-

preplatok na dani…………………………..122,-

Martina